Školský psychológ
Užitočné rady a odporúčania
V každej chvíli sme im vzorom
Milí rodičia,
počas školského roka sa pravidelne stretávam s vašimi deťmi v škôlke- v malých skupinkách rozvíjame poznávacie schopnosti, prispievam tak k ešte lepšej pripravenosti detí do školy.
Aby som vám to priblížila- na začiatku stretnutí sa ich pýtam ako sa majú, čo ich dnes potešilo a následujú oromo- torické cvičenia, kde posilujeme svaly úst, jazyka, rečových orgánov. Potom nasledujú aktivity, ktoré posilňujú sluchovú a zrakovú pozornosť/pamäť, rozvíjajú reč, slovnú zásobu, sluchovú analýzu, logické a počtové myslenie.Ak pracujem s predškolákmi využívam aj materiály z tréningu fonematického uvedomovania podľa autora Elkonina.
Rada by som Vám v rámci starostlivosti o deti v škôlke, pozdieľala niektoré dôležité informácie k vývinu detí v predškolskom období. To kľúčové pre život sa deti naučia najviac do 3 rokov a potom do 6 rokov- všetko čo odpozorujú, naučia sa v tomto období bude ich zvykom a budú to robiť bez väčšej námahy.
Napríklad ak dieťa vidí, že čas v lese/v prírode alebo práca s rodičmi na záhrade alebo v kuchyni môže byť aj zábava, osvojí si tento návyk pre ďaľší život, rovnako ale aj keď na príklad vidí, ako my rodičia držíme často v rukách mobil, dieťaťu vštepujeme, že to je zábava bez ktorej sa v živote nezaobíde. Tak dôležité je toto obdobie, získavanie istých návykov po 6. roku ži vota si už bude vyžadovať väčšie úsilie.
Prečo je obdobie 3-6 rokov také dôležité?
V tomto veku sa rapídne rozvíja reč, myslenie, samostatnosť, hra, schopnosť interagovať s inými deťmi , regulovať svoje emócie. Toto obdobie je predpoklad školskej úspešnsoti, ale najmä tu budu jeme základy vnútornej istoty a zdravého sebavedomia.
Základné potreby dieťaťa v tomto veku.
1. Bezpečie a istota- dieťa na jednej strane potrebuje stabilné prostredie, jasné hranice, pravidlá, na druhej strane potrebuje mať citovú istotu- objatie, prijatie, záujem - toto je pre neho rovnako dô ležité ako jedlo či spánok.
2. Pohyb a hra- hra je hlavná forma učenia, cez hru deti spoznávajú svet, učia sa pravidlá aj rieše nie konfliktov. Potrebujú veľa voľného pohybu vonku, v prírode, na ihrisku (mimochodom les je najlepšie ihrisko aj miesto kde môže dieťa tvoriť, rozvíjať hru, zapájať fantáziu, otužovať imu nitu :))
3. Potreba samostatnosti - v tomto veku majú deti veľkú chuť skúšať veci samé a preto je nesmier ne dôležité, aby rodičia podporovali drobnú samostatnosť pri obliekaní, umývaní sa, pomoc pri varení , stolovaní, upratovaní hračiek atď…
4. Vzťahy s rovesníkmi - deti sa učia spolupracovať, deliť sa, čakať, riešiť spory (aj preto je dôle žité aby deti navštevovali MŠ) a tiež my rodičia máme deťom pomáhať chápať, že aj iný majú svoje potreby, city, názory - prostredníctvom hry, rozhovorov, názorných ukážok, v neposled nom rade cez vlastný príklad.
Vhodné a nevhodné podnety
Vhodné:
-čítanie rozprávok (výborné sú príbehy z reálneho prostredia, v tomto veku nie fantazíjne príbehy. Odporúčam knižky z edície “Kamarát Kubko”, “Kamarátka Terka”, knižky o Barborke, Zuzanke, “Pupo a Fazuľka”,..)
- dostatočný čas vonku
- Jasné a láskavé hranice (“Mam ťa rád, ale toto sa nesmie”).
- Rituály - pravidelný režim dňa, ktorý dieťa upokojuje, dáva mu istotu.
Nevhodné:
- nadmerný kontakt s obrazovkami (TV, tablet, mobil)
- Prílišné množstvo aktivít, ktoré dieťa zahlcujú
- Tresty, ponižovanie, porovnávanie s inými deťmi
- Výchova bez hraníc- dieťa bez pravidiel sa cíti neisté
V škôlke nerozvíjame len kognitívne schopnosti, ktoré súvisia s inteligenciou, ale aj emočne sociál nu zrelosť, ktorá sa spája skôr s múdrosťou. Inteligencia je odlišná od múdrosti. Rada by som sa zamerala práve na túto tému, ktorá je tak veľmi dôležitá pre život- ako rozvíjať emočne- sociálnu zrelosť u detí. Inšpiráciou mi je český terapeut, pedagóg Jiří Halda, ktorý píše o tejto téme v knihe “V každé chvíli jste mi vzorem”.
Čo je emočne sociálna zrelosť ?
Schopnosť rozpoznať a pomenovať svoje emócie, regulovať ich (napr. Hnev neprejaviť len krikom, ale aj slovom), vnímať emócie druhých, spolupracovať a prijať jednoduché pravidlá, mať primeranú sebadôveru a istotu v novom prostredí.
Ako podporiť E-S zrelosť?
- modelujte správanie - deti sa učia nápodobou, ak rodič vie zvládať hnev, učí to aj dieťa
- Rozprávajte sa o emóciách (“Vidím, že si smutný, chceš objatie?”)
- Podporujte hru s rovesníkmi - aj konflikty sú tréning, ak majú láskavého sprievodcu
- Dávajte primerané úlohy- tak, aby dieťa zažilo pocit úspechu.
- Dovoľte mu v bezpečnom prostredí zažiť i neúspech - napr. pri spoločenských hrách nie je vhod né nechať dieťą stáłe vyhrávať, naopak simulujme reálny život/hru, tak aby bol na život pripra vený, ustojme jeho silnú emóciu sklamania/hnevu a ustojí ju aj dieťa.
- Učte deti trpezlivosti a čakať - napr. cez spoločenské hry. Dnešná doba, kedy máme všetko a hneď dostupné, neumožňujú deťom prirodzene tieto schopnosti získavať a pritom je veľmi dôle žité, aby si dieťa zažilo snívanie, čakanie a tešenie sa napríklad na nejaký výlet/hračku (v minu losti deti dostávali len na sviatky, Vianoce, niekedy ako odmenu).
- Obmedzujte obrazovkové médiá (TV, smartfón, tablet, počítač, herné konzoly, smarthodinky)
- nič nenahradí živú hru a kontakt. V predškolskom veku je sledovanie obraziek veľmi často na úkor rozvíjania iných potrebných schopností (motorika, reč, interakcia, pozornosť, trpezli vosť, vôľa, ). Pozor, deti v tomto veku ešte nemusia rozlišovať presne- čo je realita a čo je fantá zia, preto je dôležité púšťať deťom len veku primeraný obsah. Vhodné je nepoužívať obrazovky pre dieťa ako odmenu, ako trest alebo jeho upokojenie. Nepoužívať obrazovky ráno pred odcho dom zo škôlky, pri jedle, 1 hodinu pred spánkom, ani len tak pustené v pozadí počas dňa. V izbe kde dieťa spí, by nemali byť obrazovky. Odborníci (pediatri, neurológovia, logopédi, psycholó govia, psychiatri, liečební pedagógovia) stanovili nasledovné pravidlá a odporúčané časové in tervaly pre pozeranie obrazoviek podľa veku:
0-3 roky
- bez akýchkoľvek obrazoviek (výnimkou sú krátke videorozhovory s blízkymi). Dieťa potrebuje skutočný 3- dimenzionálny svet pomocou zapájania všetkých zmyslov. Aj vývin rozumo vých schopností je úzko prepojený so zmyslovo- pohybovou stimuláciou. Dieťa potrebuje dostatok pohybu pre vývin hrubej a jemnej motoriky, pre rozvoj reči, komunikácie a vzťahu živého človeka.
3-6 rokov
- maximálne 30 minút (môžete dieťaťu nastaviť hodinky, podľa ktorých bude vedieť i samé, že čas uplynul). Nenechávať dieťa pred obrazovkami samé, absolútne nevhodné sú videohry. Dieťa v tomto veku najviac získava zo zážitkov a skúseností v skutočnom svete. Potrebuje spoznať svoje silné stránky. Vďaka možnosti používať predstavivosť cez hru s hračkami, vie lepšie vyjadro vať svoje potreby a rozvíjať myslenie. Potrebuje byť aktívne, tvoriť, rozvíjať grafomotoriku, mať možnosť klásť otázky a učiť sa spolupráci.
6-9 rokov
- okrem školských povinností , nie viac ako 45 minút. Dieťa do 9 rokov by nemalo mať svoj smartfón, ani prístup na internet, vlastnú hernú konzolu. Rodič má mať prehľad o obsahu, sle dovať dodržiavanie dohodnutého času sledovania. V tomto veku sa dieťa potrebuje naučiť pravidlá sociálnej hry (hry s rovesníkmi) a rozvíjať svoje komunikačné a motorické zručnosti. Formuje są vlastná identita, sebaregulácia a kontrola správania sa zlepšuje, i keď ešte nie je zrelá.
9-12 rokov
- mimo školských povinností nie viac ako 60 minút. Najlepšie ak dieťa dostane smart fón až po 12 roku života. Skôr ako ho dostane, dohodnite si pravidlá používania. Potrebné je komu nikovať s deťmi o nástrahách internetu, mať pod dohľadom sledovaný obsah. Dieťa už potrebuje skúmať komplexnosť skutočného sveta, učí sa ako sa učiť, pracovať s informáciami. Potrebná prí prava sa samostatné používania obrazoviek.
12-16 rokov
- mimo školských aktivít, 1- 2 hodiny denne a nie po 21.00 hod.
16-18 rokov
- mimo školských aktivít, nie viac ako 2 hodiny denne a nie po 21.00 hod.
Na záver, dieťa v tomto veku potrebuje stabilitu, lásku, jasné hranice a dostatok hry. Najlepším darom rodiča je čas, pozornosť a prijatie. Emočne sociálna zrelosť, ktorú rodič podporuje už v tomto období, je jedným z najdôležitejších predpokladov toho, aby dieťa v škole aj v živote bolo spokojné a úspešné.
Držím Vám palce.
Mgr. Nina Hrdinová, PhD., psychológ SCPP Piešťany.
Zdroje: informácie som čerpala z internetu a kníh vývinových psychológov/pedagógo